Sanktuárium Svätého Kríža Otcov Cistersov v Krakove-Mogile |
Rád Cistersov vznikol vo Francúzsku roku 1098. Nový rád založila skupina benediktínskych rehoľníkov na čele so svätým Róbertom, Alberikom a Štefanom. Žijúc podľa reguly sv. Benedikta z Monte Cassino založili kláštor v Citeaux, po latinsky Cistercium, podľa čoho nazvali svoj rád. O rozvoj rádu sa významne pričinil veľký ctiteľ Ježiša Ukrižovaného, sv Bernard z Clairvaux. Do Mogily (názov dediny pochádza od mohyly Vandy, legendárnej dcéry Krakusa), ktorá je dnes súčasťou Novej Huty, mestskej časti Krakova, cistersov priviedol biskup Ivo Odrovonž roku 1222 zo sliezskeho Lubionža. Postavili kostol zasvätený Nanebovzatiu Pany Márie a sv. Václavovi. Vedľa kostola vybudovali kláštor v romanskom slohu. Svätyňu konsekroval biskup Ján Prandota v prítomnosti kniežaťa Boleslava, jeho ženy sv. Kingi a v hojnom počte zhromaždených veriacich. Kríž s ukrižovaným Ježišom, ktorý sa nachádzal v kostole sa stal známym pre svoje milosti a zázraky, aké obdržali pred ním sa modliaci veriaci. Modlili sa pred ním poľskí králi, ako napríklad Kazimír Veľký, Vladislav Jegello, sv Hedviga, mnohí krakovskí biskupovia, ale najmä prostý ľud z celého Poľska. Cistersi veľmi dobre obhospodárovali okolité pozemky. Vysušené bažiny premenili na úrodné polia a lúky. Na vyregulovanom koryte poblízkej rieky vybudovali mlyn. Aby mohli vykonávať dušpastiersku prácu medzi ľuďmi, vybudovali drevený kostol zasvätený sv. Bartolomejovi. Dnešná budova pochádza z XV. storočia. Prikláštorný kostol bol z príčiny častých požiarov niekoľkokrát prebudovaný.V pôvodnom štýle zostalo presbitérium a kaplnky vedľa sakristie. Tie časti freskami Zvestovania – presbiterium a Ukrižovania – nad sakristiou a kolonádou vyzdobil mogilský rehoľník Stanislav Samostrzelnik v XVI. storočí. Vymaľoval tiež knižnicu. Fasáda kostola zostala v XVIII. storočí prebudovaná v barokovom slohu. V tom istom slohu bol vybudovaný oltár v kaplnke Svätého Kríža. Maľby hlavnej aj vedľajších lodí v kostole vykonal roku 1919 krakovský umelec Ján Bukowski. Socha zázračného Ukrižovaného Pána Ježiša Mogilského je 192 cm vysoká. Má prirodzené vlasy, ktoré podľa ľudových poviedok niekedy rástli. Bedrá Krista sú prepásané súknom so zlatými výšivkami. Hlava Ježiša je naklonená, oči pozerajú na modliacich sa veriacich, ústa ma otvorené – prehovárajúce v tichosti. Brána kaplnky je ručne kovaná s pozlátenými prvkami. Je to dar rytiera Štefana Żółtowskiego za záchranu v bitke s Turkami v roku 1620. Aj ľudia skladali vóta ako poďakovanie za rôzne milosti. Väčšinu z nich vyrabovali Tatári a Švédi. Rakúšania veľkú časť skonfiškovali do štátnej pokladnice. Veľa zázrakov opisujú kláštorné kroniky. Niektoré sú opísané v brožúrke: „Krótkie opowiadanie o Panie Jezusie Mogilskim“. Hlavný kamenný oltár je postavený na rekonštrukcii romanského oltára s neskorogotickým polytychom z roku 1514. V strede sa nachádza socha Panny Márie s Dieťatkom. Na oboch pároch oltárnych krídel sú vyrezávané výjavy z života Svätej Rodiny a maľované obrazy Umučenia Pána. V kláštorných chodbách sa tiež nachádzajú rôzne cenné pamiatky, ako napríklad triptych Matky Božej a svätých. Rád cistersov roku 1998 slávil 900 rokov existencie v Cirkvi. V súčastnosti cistersi žijú na piatich kontynentoch a je ich spolu s cistersami-trapistami okolo 4500. Modlitbou a prácou slúžia Bohu aj ľuďom. |